Kto vie ...?🤷♂️
V živote sú okamihy, ktoré prechádzajú našim životom ako vánok, nenápadne a ľahko. A potom sú chvíle, ktoré prichádzajú ako búrka, strhávajúc so sebou všetko a meniac náš život i emócie.
V tejto nádhernej i nebezpečnej hre zvanej život sme len hráčmi. Sme ako vlny na pobreží, pod vplyvom vášne, smútku, bolesti a túžby, ktoré sa miešajú v rytme tanca, a keď sa zrútia staré hradby, otvorí sa nový svet.
Svet rozkoší i rán, ktoré nás ničia, zároveň obohacujú. Túžime po dotyku, hlbokom spojení a vášni, ktoré nám pomáhajú prekonať všetky prekážky. Sme ako struny na zaprášenej starej gitare, ktorá čaká na dotyk, aby sa prebudila k životu.
Emócie sa rozplývajú vo vzduchu ako opojné esencie, hrajúc svoj tajomný tanec na našich pokožkách. Sú to ohnivé plamene, ktoré horia v nás, vzdorujú a podliehajú temnotám, ktoré nás obklopujú. A práve v týchto chvíľach, keď sa vzdávame a podliehame vášni, cítime intenzívnu slasť, ktorá nás oslobodzuje od okov minulosti.
P.S.: Pustite si “I Come Undone“ od Jennifer Rush. Ponorte sa do tmy noci, kde tajomné siluety tancujú pod žiariacimi hviezdami vo vzdialenom zákutí vašich snov som tieňom, ktorý sa nezadržateľne blíži, zvádza vašu predstavivosť, a vášeň sa prebúdza ako plameň v hlbokých očiach, ktoré túžobne volajú po dotykoch mojich prstov.
